O obci
Informácie z internetovej encyklopédie WIKIPÉDIA
Základné informácie
Obec sa nachádza na podhorí južných Javorníkov, v dolnej časti Marikovskej doliny, 11 km SSZ od Považskej Bystrice. Jednotlivé časti obce sú: Niva, Pod Skalou, Sánka, U Hladkov, Záhradkovci. Rozloha katastrálneho územia je 544 ha, prevažne pahorkatinový povrch. Najvyšší vrch v obci je Dielnica (519 m n. m.). Obcou preteká Marikovský potok s pravostranným prítokom Radotiná (Klieštinský potok).
História obce z archeologického hľadiska
V obci sa nachádzajú dva významné objekty – dve opevnenia v polohe Hrádek, umiestnené severne od obce po oboch stranách Marikovského potoka. Obe však boli narušené ťažbou kameňa. História opevnení siaha hlboko do minulosti, pred prvé písomné zmienky o obci. zachovalejší z hrádkov sa nachádza na ľavej strane potoka. najstaršie nálezy keramiky hovoria o živote na tomto opevnení už v dobe kamennej (eneolit – 3. tisícročie p. n. l.). Vtedy tu žil ľud s kultúrou kanelovanou. Osídlenie pokračovalo o niečo neskôr v dobe bronzovej a železnej (halštadskej) sídlil na hrádku a jeho blízkom okolí ľud lužickej kultúry. Ďalšia etapa osídlenia pokračovala až po príchode Slovanov, kedy tu vzniklo opevnenie slovanských predkov. Trvalo len krátko a jeho pokračovanie v stredoveku možno spojiť so vznikom osady Hatné (spomína sa až v 14. stor. v roku 1321, ale určite vznikla aspoň sto rokov skôr). Na prelome letopočtov bol opevnený aj hrádok na pravom brehu Marikovského potoka a okolo vzniklo sídlo púchovskej kultúry. Dokumentujú to nálezy keramiky, kamenných osličiek, kusov prepálenej tehloviny (pozostatky drevených obydlí). Neskôr (14. – 15.stor.) si na pravostrannom hrádku vybudoval svoje sídlo miestny zemepán. Osud oboch hrádkov zavŕšil kameňolom, ktorý jeden z objektov úplne zničil a druhý znečne narušil. Oba sú vyhlásené za archeologické lokality. V obci sa traduje rozprávanie o koženom moste spájajúcom hrádky, ktorým odporujú nálezy hovoriace o tom, že hrádky neboli ani v jednom z období osídlené súčasne. Spojenie mostom je preto málo pravdepodobné.
Vznik a vývoj názvu obce
Najstaršia známa podoba názvu obce je Possessio Hathna. Z etymologického hľadiska má tento názov v slove „hať“, prípadne „hatať“. Z historického hľadiska hať pomenúva hrádzu na zastavenie alebo usmernenie toku, ale aj ohradu či medzu. Aj historický slovník slovenského jazyka považuje názov Hatné za proprium (vlastné podstatné meno – geografický názov) adekvátne slovu hať. Starší autori tvrdia, že križovatku ciest z Púchovskej a Marikovskej doliny v Hatnom chránili dva Hrádky tesne oproti sebe stojace, čo bolo predmetom pre vznik názvu Hatné. V roku 1405 má názov podobu Hatne, Hatna. Názov Hatné sa ustálil v roku 1920.
Prvá písomná zmienka o obci
Prvou zachovanou písomnou pamiatkou o obci a o celej Marikovskej doline vôbec je donačná listina, vydaná Karolom Róbertom a Anjou, uhorským kráľom pre magistra Ondreja, syna Kiliana. Listina je datovaná 12. júlom 1321. Nie je náhodou, že k donácii Marikovskej doliny došlo práve v roku 1321. Totiž 18. marca 1321 zomrel na svojom hrade v Trenčíne “Pán Váhu a Tatier“, dlhoročný odporca Karola Róberta, Matúš Čák Trenčiansky. Jeho majetky (aj Bystrický hrad s okolím) rozdelil panovník Karol Róbert svojim prívržencom. Jedným z prívržencov bol i magister Ondrej, syn Kiliana, ktorý dostal územie Marikovskej doliny, dediny (possessiones): Kobárovce (Kuberee), dve Udiče (duos villas Wdicha), dve Lehoty (Kethlehatha, Dolná a Horná Mariková) a Hatné (Hathna).
Majitelia obce
Magister Ondrej, syn Kiliána, prvého vlastníka obce, je považovaný za zakladateľa zemianskeho rodu Hatňanskovcov (de Hatna). Najznámejší z neho sú Ján z Hatného, ktorý dostal od cisára Žigmunda za vojenské zásluhy panstvo Budatín. Juraj z Hatného, kapitán v Ilave. Rafael z Hatného, ďalší majiteľ Budatína. Tento rod trval do roku 1510. V 16. storočí žil v Hatnom okrem rodu Hatňanskovcov aj zemiansky rod Šarlay (Sarlay), pochádza z línie Nikolay. Od roku 1511 patrilo Hatné Jánovi Podmanickému, neskôr jeho bratovi Rafaelovi. Roku 1560 panovník Ferdinand I. daroval celé bystrické panstvo Gašparovi Šerédymu, od ktorého ho prevzal Ondrej Balása. Balásovcom patrilo Hatné do 19. storočia.
Obdobie osvietenstva a neskôr
Prvé sčítanie ľudu je z roku 1784. v Hatnom bolo 57 domov, 63 rodín a 293 obyvateľov. V roku 1786 píše v Lexikone Ján Matej Karabinský, že Hatné sa stalo známe tým, že v roku 1719 prišlo na svet v obci teliatko s dvoma hlavami a jedným okom na každej hlave. Najčastejšie mená: Janík, Ragula, Seko, Kondrk, Brhel, Štefrta, John, Kovalčík. Zemani boli Štefan Buday-Čavrčka, Ján Šarlay, Ján a Juraj Buday – Žilovec. Podľa štatistík sa v obci konali 3 – 4 sobáše ročne. Najviac detí sa rodilo v zemianskych rodinách. Ročný priemer bol deväť detí, viaceré po narodení zomierali. Do prelomu 19. a 20. storočia sa počet obyvateľov pohyboval okolo 350.
Náboženský život
Z cirkevného hľadiska Hatné patrilo farskému úradu Udiča až do roku 1755, kedy prešlo k farnosti Dolná Mariková. Do tohto roku sa spomína aj drevený evanjelický kostol v Hatnom, zasvätený Sv. Matejovi. Po prevzatí panstva Žigmundom Balaššom prestúpila väčšina obyvateľstva na katolícku vieru. Po zhoherí kostola postavili na jeho mieste malú murovanú kaplnku Sv. Jozefa., ktorá stojí dodnes.
Školstvo
V roku 1912 bola v obci postavená kamenná škola. Škola bola maďarská. Prvá učiteľka sa volala Ilona Vadasz (Elena Piačková). Do školy chodilo 80–90 detí. Učiteľov menovala maďarská vláda. Nevedeli rozprávať po slovensky a dlho v obci nevydržali. Často sa striedali, preto bola škola dva roky prázdna, nemal kto učiť. Až v roku 1918 sa začalo vyučovať po slovensky. Z najvýznamnejších učiteľov treba spomenúť Jána Šajtlavu, rodáka z Hliníka nad Váhom, ktorý sem prišiel 1. septembra 1932. Vtedy chodilo do školy 140 detí (hlavne v zime, pretože od jari do zimy museli pomáhať pri prácach na poli a pásť dobytok). Deti boli chudokrvné, podvyživené, hygienicky zanedbané. Škola bola funkčná do 30. júna 1977. Dnes sa v jej zrekonštruovaných priestoroch nachádza materská škola. Školopovinné deti dochádzajú do Základnej školy v Dolnej Marikovej.
Pečať
V roku 1783 nariadila Trenčianska župa obciam, ktoré ešte nemali pečať, dať si vyhotoviť vlastné pečatidlo. Pečatidlá vyrábala neznáma dielňa podľa jednej osnovy. Takéto bolo aj pečatidlo Hatného. Malo okrúhly tvar (priemer 23 mm), v jeho poli je vyobrazený muž držiaci v rukách motyku klčovnicu Kolopis počate bol SIGIL (LUM) P(OSESSIONIS).HATNE. Obrazový motív vychádza z zo staršej tradície zúrodňovania pôdy na osídlenom pozemku. ... po súčasnosť
Historické pamiatky
V Hatnom sa nachádzali dve zemianske kúrie, o ktorých sa nezachovali stopy. Rovnako ani pôvodný pôdorys, architektúra zrubových dreveníc ani viaceré kultúrno-historické pamiatky. Jediné kultúrno-historické pamiatky v obci sú: neobaroková kaplnka sv. Jozefa na cintoríne z roku 1802, stará zrubová zvonica na podmurovke z druhej polovice 19. storočia a pôvodná stavba jednotriednej školy z roku 1912.
Významné udalosti
- 15 január 1858 postihlo obec zemetrasenie s epicentrom pri Žiline, malo silu 6 MCS.
- Prvým richtárom bol v roku 1895 Jozef Seko
- 24. augusta 1924 bol zložený dobrovoľný hasičský zbor
- v jeseni 1924 bol do Hatňanskej pošty zavedený telefón. Od 5. decembra sa mohol verejne používať
- v roku 1929 bol otvorený lom na kameň
- v októbri 1931 postihla Hatné záplava, ktorá poškodila na viacerých miestach nanovovybudovanú cestu
- po skončení 2. svetovej vojny bolo Hatné suverénou obcou.Obecný úrad viedol matriku narodených i zomrelých, mohol uzatvárať manželstvá, riadil sa finančným rozpočtom. No obdobie krízy na konci 70. rokov spôsobilo , že bola obec Hatné pričlenená dolnej Marikovej
- v júni 1961 sa začala v dolnej časti obce výstavba mosta cez rieku
- v roku 1964 sa začala výstavba mietneho rozhlasu,dovtedy sa správy v obci vybubnovávali, bubeníkom bol František Kondrk.
- v máji 1965 sa začalo so stavbou MNV a kultúrneho domu
- na jar 1979 sa začala prestavovať budova školy na materskú školu